Juraj Kušnierik a ja

Prvý krát som ho videl ešte v tej starej Lampe kedysi na Dvojke v noci na starom televízore, čo sme mali v detskej izbe. Sedel tam za takým pultíkom, čítal komentáre ľudí z netu a vždy prišiel s nejakým zaujímavým knižným tipom. Preto som si ho aj mýlil s Dadom Naďom.
Potom, keď bola Lampa istú dobu iba v éteri FM-ka, som ho začal registrovať aj na rádiových vlnách, kde už informoval aj o zaujímavej hudbe z ostrovčeka Island. Vždy optimisticky, veselo a s iskrou v hlase (veď do očí v rádiu nevidíte). Charizmatický ujo.
No a keď sme s manželkou prvý krát došli na nedeľné bohoslužby do bratislavskej A4, kto nás nevíta pri dverách?
Poslednou spomienkou tak zároveň ostáva naša posledná návšteva Kaplnky, kde sme si (nevediac, že prvý a zároveň posledný krát) vypočuli aj kázeň tohto človeka, ktorý tu bude veľmi chýbať.
Juraj, nepoznali sme sa, ale boli ste pre mňa skutočný človek. Taký, ktorému som veril, čo hovorí. Ako Johnymu Cashovi.

115. JURAJ KUŠNIERIK R.I.P._www.jakublenart

Comments are closed.